Prírodné pamiatky
                                        
Mesto Rajecké Teplice








TOPlist


Dátum pridania: 10.08.2011     Počet zobrazení: 24959     tlačiť   Tlač

Prírodné pamiatky

Labutie jazierko v Rajeckých Tepliciach

Táto malá umelá vodná nádrž vznikla napustením z Kuneradského potoka, pravobrežného prítoku rieky Rajčianky. Je to jazierko s priemernou hĺbkou asi 1 m. Svoje pomenovanie dostalo podľa prakticky stálej prítomnosti labutí a kačíc.
Po rekonštrukčných prácach spojených s prestavbou kúpeľných domov získal aj tento rybník svoju novú tvár. Pestrá flóra, vysadená po obvode, predstavuje rozmanitosť vegetácie vrátane rôznych druhov (okrasných) krovín a drevín. Kolorit príjemného miesta pre prechádzku dotvárajú spolu s farebnými fontánami aj dva ostrovčeky.


Lipová aleja

Blízko centra mesta a kúpeľov sa nachádza storočná lipová aleja,  obľúbené miesto vychádzok kúpeľných hostí aj obyvateľov mesta. Aleja mala pôvodne medzi 3 radmi stromov 2 chodníky, jeden chodník neskôr úplne zanikol a jedno stromoradie bolo zarastené náletmi a trávou. V rokoch 2010-2011 bola celá aleja – 3 rady stromov zrevitalizovaná, boli v nej vysadené mladé lipy a upravené obidva chodníky pomedzi stromoradia.


Cesta 14. storočím

V prvej etape bola oživená poľná cesta v dĺžke 2 km medzi kúpeľným mestom Rajecké Teplice a obcou Stránske, ktorá ponúka nádherné výhľady na Lúčanskú Malú Fatru a jej vrcholy Minčol, Veľká Lúka (Martinské hole), Kľak, vrch Kozol, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, a ich podcelok Skalky tvoriaci kulisu Rajeckých Teplíc. Začiatok tejto cesty je v Rajeckých Tepliciach na ulici M. R. Štefánika (za hotelom Diplomat) a končí v Stránskom pri zrúcanine kostola sv. Heleny. Názov trasy korešponduje s dvomi faktami - prvá písomná zmienka o kúpeľoch v Rajeckých Tepliciach, ktorá pochádza zo 14. storočia a druhým je datovanie veku zrúcaniny kostolíka sv. Heleny v Stránskom, ktorý taktiež pochádza zo 14. storočia. Cestu je možné prejsť pešo (30 min), na bicykli, a v zime na bežkách. Druhá etapa pokračuje zo Stránskeho smerom na Konskú a späť do Rajeckých Teplíc. Celý okruh má dĺžku približne 4 km.


Skalky

Súľovské skaly zasahujú zo svojho hlavného východného hrebeňa, ktorý vytvára prirodzenú západnú hranicu Rajeckej doliny, do tejto oblasti ešte aj orografickým výčnelkom nazývaným jednoducho Skalky (778 m n.m.). Tie majú podobné tvary ako Súľovské skaly, avšak ich štruktúra je úplne odlišná. Ak sú Súľovské skaly tvorené zlepencami, Skalky boli vymodelované tektonickým zlomom a erozívnou činnosťou do dolomitického masívu. Zo západu tento komplex uzatvára Tlstá hora (747 m n.m.), ktorá však pre svoj zalesnený vrchol znemožňuje výhľady tak na hlavný súľovský hrebeň, ako i do doliny.


Poluvsianska skalná ihla

Táto prírodná pamiatka bola podobne ako Slnečné skaly vyhlásená v roku 1965 o výmere 0,20 ha. Predstavuje výrazný krajinotvorný prvok v časti Rajeckých Teplíc zvanej Poluvsie. Objekt nemožno minúť, pretože sa nachádza na ceste zo Žiliny do Prievidze napravo za železničným priecestím, hneď vedľa cesty. Ide o ochranu skalnej dominanty, brala vápencového dolomitu ihlovitého tvaru o rozmeroch 11 x 5 m a výšku približne 15 m. Skalná ihla sa v posledných geologických obdobiach oddelila eróznymi procesmi (mráz a voda) a tektonickými poruchami od masívu Slnečných skál. Ešte v nedávnej minulosti sa Poluvsianska skalná ihla používala na základný horolezecký výcvik. Ale kvôli častým puklinám v strednej a vrchnej časti a kvôli drobivosti skalných výčnelkov sú momentálne akékoľvek horolezecké aktivity na tomto skalnom útvare zakázané. 


PR Slnečné skaly

Prírodná rezervácia Slnečné skaly bola vyhlásená za chránenú oblasť v roku 1965 (novelizácia z roku 1984). Nachádzajú sa na ceste zo Žiliny do Rajca, asi 3 km pred Rajeckými Teplicami, medzi miestnou časťou Poluvsie a obcou Porúbka. Skaly o celkovej výmere 90,54 ha vznikli ako tektonická troska v rámci tzv. Chočského príkrovového vrásnenia, čo sa považuje za najvyššiu časť subtatranských príkrovov.
Vplyvom exogénnych geomorfologických procesov (vody, gravitácia, mráz, vietor) sa dolomity a dolomitické vápence rozdrobili na množstvo vysokých vertikálnych vežovitých a stĺpovitých úlomkov rozdelených viacerými puklinami. Práve preto je už niekoľko desaťročí vyhľadávaným miestom skalolezcov a začínajúcich horolezcov predovšetkým ako cvičisko rôzneho stupňa obtiažnosti.


NPR Kozol 

Lokalita Kozla (1119 m n.m.), ako národnej prírodnej rezervácie, jednej z dvoch v oblasti Rajeckej doliny, sa nachádza na ľavej strane cesty smerom zo Žiliny do Rajeckých Teplíc. Svojou excentrickou polohou zasahuje do katastra Poluvsia, čo je časť mesta, a návštevníka odprevádza dokonca až ku Rajcu. Týči sa na západnom okraji akoby prírodný symbol odhodlania a nebojácnosti obyvateľstva spätého s rodnou hrudou.


Skalný budzogáň 

Z geologického aj geomorfologického hľadiska ho možno považovať za neuveriteľný a fenomenálny prírodný úkaz. Z vedeckého aspektu môžeme konštatovať, že ide o  skalnú trosku vypreparovanú erozívnou činnosťou mrazu a vody. Okolie je celkom husto zalesnené, takže ho z hlavného hrebeňa Súľovských skál nemožno spozorovať, ale vedie k nemu náučný chodník priamo z Rajeckých Teplíc a dá sa poľahky nájsť. Nachádza sa asi 2 hodiny pomalej a pohodlnej pešej chôdze nad obcou Zbyňov.
Skalný Budzogáň má podobu zovretej päste a je vysoký približne 12 m.Nedávno OZ Kultúra z Rajeckých Teplíc obnovilo náučný chodník. Trasa vedie priamo z centrálneho parku, kde bola umiestnená úvodná tabuľa, až k Budzogáňu. Náučné tabule detailne popisujú prírodné prostredie okolia a spolu s textami v anglickom jazyku otvárajú veľké možnosti spoznávania Rajeckej doliny spolu s tradičnou legendou.


Súvisiace odkazy: Kultúrne pamiatky,